Michal Wiezik: Poľnohospodárstvo zostáva poslednou konzervatívnou baštou v Únii

Európska únia by nemala zľaviť v ambicióznych klimatických cieľoch, ktoré sú podmienené transformáciou ekonomiky na zelenú vrátane posilňovania obehového hospodárstva.

„Nedostatočnou pozornosťou k prírode si podpiľujeme ten pomyselný konár a veľmi si sťažíme splnenie cieľa, ktorý nás čaká v roku 2050 – byť uhlíkovo neutrálni,“ povedal poslanec Wiezik z frakcie Obnovme Európu.

Európska zelená dohoda je plán Európskej komisie spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Keďže je to dlhý proces, Komisia postupne predstavuje viaceré legislatívne návrhy a stratégie, ktoré nás k tomuto cieľu majú nasmerovať.

Tieto návrhy sa týkajú viacerých oblastí, napríklad prechod na nízkouhlíkovú dopravu, obehové hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo alebo čistejšia energia. Je to teda komplexný rámec, ktorý zasahuje do všetkých oblastí ekonomiky a spoločenského života. Podľa europoslanca Michala Wiezika Európska zelená dohoda napriek svojej komplexnosti dosiahla úspechy v oblasti znižovania emisií a vyzerá to, že cieľ EÚ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 sa podarí splniť. Pripomína však, že práca so živou prírodou, teda pôdou a ekosystémami, je dôležitou súčasťou dosiahnutia uhlíkovej neutrality a práve tam vidí viaceré rezervy.

Komisia už v roku 2021 predstavila Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, teda dlhodobý plán na ochranu prírody a zastavenie znehodnocovania ekosystémov. O dva roky neskôr, v lete 2023, bola v europarlamente diskutovaná kľúčová časť tejto Stratégie, a to legislatíva na obnovu degradovaných ekosystémov so zreteľom na tie, ktoré majú najväčší potenciál zachytávať a ukladať uhlík, ako aj predchádzať prírodným katastrofám. Jedným z týchto ekosystémov sú napríklad aj mokrade.

Zástancovia tejto legislatívy tvrdili, že je nevyhnutná pre dosiahnutie európskych ekologických cieľov, zatiaľ čo odporcovia upozorňovali, že jej prijatie negatívne zasiahne produkciu potravín, životy farmárov, lesníkov a rybárov. Legislatíva prešla v prvom čítaní len tesne – zo 705-členného zboru bolo za jej prijatie 336 europoslancov. Koncom minulého roka členské štáty však vyšli v ústrety farmárom a pravidlá zmiernili. Finálna podoba zákona o obnove prírody tak ukladá členským štátom, aby do konca desaťročia obnovili aspoň 20 percent pôdy a morí.

Na tomto mieste treba spomenúť, že EÚ je v oblasti ochrany biodiverzity viazaná aj globálnymi záväzkami. Svetoví lídri na summite o biodiverzite o biodiverzite v roku 2022 v Montreale sľúbili, že do roku 2030 ochránia 30 percent planéty.